Podľa wikipédie je motivácia  súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie. Je to psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Je to hnacia sila, ktorá vedie k dosiahnutiu osobných a organizačných cieľov. Je to vôľa niečo dosiahnuť.

To by sme mali teóriu. Ako však v praxi vyzerá motivácia školáka? Už len motivácia školáka vstať z postele. Aký je ten psychologický proces u ratolesti, ktorý ju doženie k tomu, aby vstala ráno z teplej, pohodlnej, mäkkej postele, v ktorej sa cíti tak skvele?

Čo dieťa, to iná osobnosť. Môžu mať rovnakých rodičov a rovnakú výchovu, ale každé z nich bude iné. U jedného stačí ranné zvonenie budíka a už to znamená signál na to, aby sa zdvihol a začal fungovať. Druhý potrebuje pomalé prebúdzanie a plné vrece motivácie k tomu, aby vstal. Napríklad obľúbené raňajky na stole alebo zaujímavá aktivita po školskom dni. U nás dokonale funguje hra: „Kto tam bude prvý?“ Ale keď nie je nálada, prichádza na rad frázička: „Počítam do troch…!“ Ale to už za motiváciu nepovažujme 🙂

Motivácia k učeniu a písaniu domácich úloh. Fúúúú, zmeňme tému. Alebo to vezmime za pačesy a poďme sa pozrieť na to, čo by mohlo na tých našich školopovinných platiť.

Pochvala.

Úprimne, kto by nemal rád úprimnú pochvalu za úspechy alebo odvedenú prácu? Netreba však chváliť len za 1OO%-né výsledky a jednotky. Pochváľte dieťa aj za dvojku z diktátu alebo 80% z testu. Netvrdím, že sa stanú zázraky, ale ste o krok bližšie k tomu, aby ste mali doma sebavedomého školáka, ktorý si nebude robiť ťažkú hlavu z nedokonalosti a nebude sa učiť pre „pokoj v rodine“. Vezme učenie s ľahkosťou a nie ako strašiaka. Je dobré ale pripomenúť, že trojka z diktátu a 50% z testu už také fajn nie je 🙂 Rovnováha je dôležitá.

Ja zvyknem citovať svojho otca: „Nó vidíš, si šikovný, ani o tom nevieš!“

Podpora.

Úzko súvisí s pochvalou. Aj keď jednoducho povedané podpora predchádza pochvalu. Podporme dietko pred písomkou alebo pred vystupovaním na Hviezdoslavovom Kubíne. Dodajme mu sebadôveru, že to zvládne, aj keď si myslí, že nie. Ak je príprava v poriadku, nie je dôvod sa obávať. Ak je trémista, skúste ho vyskúšať doma akoby stál v škole pred spolužiakmi.

Pekné „pracovisko“.

Miesto, kde školák trávi čas prípravou do školy, by malo pôsobiť príjemne práve preto, aby sa tam školák cítil príjemne, keď tam trávi svoj čas 🙂 Na pracovnom stole môže byť organizér a pohárik na ceruzky v obľúbených farbách, fotografia, rastlinka alebo dekorácia, ktorá však nebude ovplyvňovať pozornosť školáka pri učení. Perfektná vec je aj kalendár alebo tabuľa na zapisovanie myšlienok.

Zapojený rodič.

Veľkou motiváciou pre školáka môže byť aj aktívny záujem rodiča o proces učenia a trocha jeho organizácie. Môžete sa napríklad dohodnúť, že na naučenie témy má 30 minút, po ktorej ho preskúšate. Alebo navrhnete pomoc pri vypracovaní projektu.

Buďte počas učenia vašich detí prítomný, resp. v blízkosti, zaujímajte sa ako učivo pochopili, prerozprávajte im ho vlastnými slovami, opíšte z iného konca, uveďte príklady zo života, jednoducho im to vstrebávanie múdrostí zjednodušte a spríjemnite. Zo skostnateného učenie sa tak stane učenie zážitkové. Čo je viac?

Vnútorná motivácia – najlepšia motivácia

To najlepšie na koniec. Na to, aby školák pochopil, že sa učí kvôli sebe, je dôležité…mu to povedať. Neučí sa kvôli známkam, ani kvôli peniažkom za jednotky, ani kvôli spokojnému rodičovi. Učí sa hlavne kvôli tomu, aby mal dobrý základ niekam to v živote dotiahnuť. Nehovorím len o nadobudnutých vedomostiach. Ale aj o prijatí povinností ako ceste ku úspechu. O osvojení si pocitu, ktorý sa dostaví po triumfe. Zistí, že je omnoho príjemnejší ako frustrácia z pohorenia.

Katarína

0